Povedzme si niečo o „psychológii varenia“

A ochutnajme antistresové menu (aj pre) školáka

Text a foto: Zuzana Matúšová Girgošková

Iste väčšina z nás už vie, že byliny majú svoje liečivé účinky a pôsobia nie len na telo, zdravie, ale aj na psychiku. Nie všetci však vedia, že podobne pôsobí aj strava. Ovplyvňuje činnosť orgánov a zároveň posilňuje či oslabuje naše vlastnosti. Namiešaním správnych ingrediencií vieme pripraviť pokrmy, ktoré nám dokážu pomôcť posilniť to, čo práve potrebujeme. O alchýmii vedomého varenia je náš seriál Psychológia varenia s Ľubicou Balážovou.

Rozbehnime si nový školský rok s pohodou

„Začiatok školského roka často so sebou prináša stres, ktorý prežívajú občas viac deti,  občas viac rodičia, niekedy i celá rodina. Dnes preto navaríme jedlo, ktorým podporíme u veľkých i malých pocit pevnej pôdy pod nohami a tepla domova,“ hovorí odborníčka na zdravé varenie Ľubka Balážová. Privítala som ju, aj jej vnučku, u seba v kuchyni, aby sme si navarili antistresové, upokojujúce menu. Základ je pochopiť a osvojiť si hlavné princípy psychológie varenia, ktoré potom viete aplikovať na rôzne ďalšie recepty.

Aj tvary, farby a rôzne konzistencie ovplyvňujú naše vnímanie jedál.

Keďže jeseň pomaly prichádza a s ňou aj hojnosť dozrievajúceho ovocia, rozhodli sme sa pripraviť jedlo zo sezónnych sliviek. „Na človeka vplýva aj tvar jedla,“ vysvetľuje Ľubka a berie do rúk slivku. „Guľaté tvary nám podvedome navodzujú pocit pohody, mäkkosti a domova. Oblé sú aj tvary ženského tela, ktoré nám evokujúj vnútornú mäkkosť, hebkosť, láskavosť“ dodáva. Farby majú tiež svoj nepopierateľný význam. Nie len tie na stenách, ale aj na tanieri. „Jedlo, ktoré dnes uvaríme, bude mať farby dúhy, lebo každá farba posilňuje nejaký orgán. V dnešnom menu má prevahu oranžová, fialová a zelená,“ hovorí a ilustratívne ukazuje na slivky, marhule a jedlé buriny.

Oranžová sa spája so životnou silou, podporuje našu ochotu  k spolupráci, pomáha pri liečení depresií.. Môžeme o nej povedať, že podporuje chuť do jedla aj do života.

Fialová pozitívne pôsobí na koncentráciu, duchovnú stránku, harmonizuje energiu a podporuje kreativitu. Zelená farba upokojuje, napomáha regenerácii pečene, je veľmi prospešná pri  spracovaní hnevu.

Nájdime zem pod nohami aj cez výživu

Koreňová zelenina nám posilňuje element zeme, rovnováhy a stability. Vňate pôsobia ako vzduch, dávajú nám ľahkosť a nadhľad. „V našom jedle dominujú tie z elementu zem, ktorá pôsobí uzemňujúco, bezpečne, dáva nám pevnú pôdu pod nohami, istotu. Pripravili sme tri chody. Začneme polievkou. Tá by v menu, ktorým chceme navodiť harmonickú atmosféru, veru nemala chýbať. Polievka je základ jedla, (rodiny, domova)“ rozpráva so zapálením Ľubka. Ideálne je, ak je domov pre nás antistresovým prostredím, ak byť doma znamená byť v pohode.

Slzovková polievka pre radosť zo života

Recept pre 4 osoby:

Pol šálky slzovky,

4 šálky vody,

Kúsok hokkaida alebo 2 – 3 mrkvy,

1 väčší pór alebo mladá cibuľka s vňaťou.

Bylinky alebo vňate podľa chute. My sme dali ligurček a zádušník, kúsok riasy kombu, pol čajovej lyžičky soli, dve čajové lyžičky  panenského teplostabilného  ryžového oleja (môže byť aj iný, napríklad  sezamový, avokádový, horčičný…).

Postup: 

Slzovku oplácheneme, namočíme na 2 až 8  hodín. Viac ju neoplachujeme, ale varíme v tej istej vode spolu s riasou kombu – približne hodinu. Na troške oleja si orestujeme pór alebo cibuľky. Posolíme, pridáme pásiky hokkaida či mrkvy. Chvíľku podusíme. Zalejeme vriacou slzovkou aj s riasou  a vývarom. Povaríme 5 – 7 minút. Pridáme nasekané bylinky a vypneme.

Druhý chod:

Valčeky z pšenového (akoby zo zemiakového) cesta

CESTO: Jedna šálka pšena, tri šálky vody, dve  šálky jemných ovsených vločiek s klíčkami. Štipka soli. Pre farbu môžeme pridať štipku šafránu alebo kurkumy.

NÁPLŇ: Smažený či  údený tempeh, alebo marinované či údené tofu…

SLADKÁ NÁPLŇ: sezónne ovocie, ktoré práve dozrieva, napríklad slivky, hrušky, mirabelky…

Postup:

Pšeno varíme vo vode s troškou soli 25 až 30 minút. Prikryté necháme vychladnúť. Do vychladnutého pšena zamiešame toľko vločiek, aby vzniklo husté lepivé cesto.
Časť cesta, asi 2 pl lyžice si roztlačíme na dlani a zabalíme doň pásik tepehu či tofu.
Vygúľame na valčeky, vyvaríme ich v osolenej vode. Keď vyplávajú  na povrch, vyberieme ich.

OMÁČKA:

Na jar či v  lete môžeme uvariť omáčku z divokých burín na spôsob špenátu napríklad z medvedieho cesnaku, z lobody, žihľavy, kozej nohy či kuračky. My sme siahli po tekvici a patizóne. Dusíme ich do polomäkka a pridáme k tomu reďkovkové vňate, vňate z mladého kalerábu a „tučné“ listy portulaky.

Postup:

Uvarenú či podusenú tekvicu a patizón rozmixujeme spolu s dvoma, troma druhmi zelených listov či vňatí, zjemníme rastlinou smotanou (napríklad ryžovou, mandľovou či kokosovou). Dosolíme umeoctom,  alebo trochou soli a citrónovou šťavou. Dochutíme aj štipkou mletého muškátového orieška. Pre tých, ktorý sa potrebujú skôr ultmiť, počas varenia pridáme štipku  korenia asafoetida – u nás sa mu hovorí „čertovo lajno“. Naopak, kto sa potrebuje viac nabudiť do činnosti, tak po dovarení dochutí omáčku prelisovaným cesnakom.

Dezert:

Slivkové gule bez lepku

CESTO: Jedna šálka pšena, tri šálky vody, dve  šálky jemných ovsených vločiek s klíčkami. Štipka soli. Pre farbu môžeme pridať štipku šafránu alebo kurkumy.

NÁPLŇ: Sezónne ovocie ako slivky, marhule, mirabelky, hrušky…

Postup:

Rovnaký ako pri druhom chode, len cesto naplníme ovocím. Pri tvarovaní guliek môžu byť našimi skvelými  pomocníkmi deti a vnúčatá.

Poleva

Vyvarené guľky môžeme poliať makovou omáčkou so sladkým ovocím. Mak nasucho opražíme alebo opečieme v rúre pri 130-140C. Pomelieme ho, udusíme v troške vody so štipkou soli a so sezónnym ovocím. Ak nie je ovocie dostatočne sladké, rozvaríme ho spolu so sušenými ďatľami. Kto nemá rád mak, môže si ich posypať kakaom či bezpečnejším  karobom. Alebo guľky posypeme na chrumkavo opraženými semiačkami či orechmi a polejeme obilným sladom.

Na prípravu dnešného menu sme použili u nás ešte stále málo známu slzovku, často používané ovsené vločky, pšeno či hokkaido. Na nové chute si treba majskôr zvyknúť . Často s tým majú problém aj deti. Ľubka má dva zaručené triky, ako ich podnietiť vyskúšať nové chute. „Náš mozog je rozdelený na dve hemisféry. Keď sa s jedlom stretnú prvý krát, prvá pologuľa to vyhodnotí ako cudzie, preto tomu nedôveruje a môže to vyhodnotiť ako nechutné. Pri druhom stretnutí podobne zareaguje druhá pologuľa mozgu. Až pri treťom náš mozog vníma, že jedlo pozná, je bezpečné a môžeme si ho vychutnať. Nové potraviny by sme preto mali ochutnať trikrát. Ak ani po tretí raz nezachutí (či už deťom, alebo dospelým), tak je dobré to rešpektovať.“  Druhý spôsob, ako deti novým chutiam otvoriť, je pripravovať jedlo spolu s nimi. Vlastnoručne pripravené jedlo im pomôže k nemu zmeniť postoj a zároveň si takto môžete vychutnať aj príjemne strávený spoločný čas. Nezabudnite deťom povedať o láske, ktorá prechádza ich rukami do jedla. Jedlo v ich rukách bude mať navyše viac hravosti a tvorivosti.

Ako pôsobia suroviny

Slzovka, inak perlivý jačmeň či jobové slzy. Je to pseudoobylnina. Aj po dlhom varení je húževnatá a túto vlastnosť prenáša aj na človeka. Navarte si ju v situáciách, kedy potrebujete vytrvať. S tým súvisí, že výrazne posilňuje odolnosť organizmu. Funguje antistresovo, lebo upokojuje pankreas, slezinu a žalúdok, dáva nám pocit pohody a hebučká i pokoja.

Pšeno podporuje pankreas, slezinu, žalúdok. Pšeno predstavuje element zeme. Dáva nám suché teplo, preto je takým krbom v našom tele. Pšeno má výhodu, že aj po dlhom varení zostáva stále zásadité. Je veľmi smädné, pretože výborne na seba naberá tekutiny. Prospieva kostiam aj zubom. Je v ňom dostatok železa a vápnika.

Ovos podporuje vytrvalosť. Jemné ovsené vločky s klíčkami nahradia lepok a vajce v mnohých jedlách. Vďaka klíčkom obsahujú viac živín, najmä vitamínu E.

Hokaido či mrkva sú oranžové zeleniny, ktoré nám dodajú energiu slnka, tepla, pocit pohodlia, komfortu, pohody. Guľatá zelenina ako hokkaido, to zintenzívnia viac ako špicatá mrkva. Do tela sa nám dostáva pocit mäkkosti, hladkosti, poddajnosti.

Pór a mladú cibuľku používame s vňaťou. Biele časti odhlieňujú pľúca a hrubé črevo a zároveň nám pomáhajú spracovať smútok. Zelené časti napomáhajú regenerácii pečene a žlčníka. Tiež pomáhajú lepšie narábať s hnevom.

Bylinky a buriny alebo divoká zelenina majú v sebe nespútanosť divokosť a silu, ktorá dokáže ovplyvňovať naše prirodzené ja. Koreň ligurčeka ovplyvňuje obličky, močový mechúr, také precítenie našich koreňov a uzemnenie. Vňate nám pomáhajú byť viac hlavou v oblakoch, fantazírovať, snívať.