Psychológia varenia: Vydarený štart do nového dňa

A podľa pevného predsavzatia aj do nového roka či nového života☺

Text a foto: Zuzana Matúšová Girgošková

Dlho varené kaše

Ráno potrebujeme kvalitný balíček energie, ktorá nám vydrží na skvelý štart do nového dňa. Pýtam sa Ľubky, čo hovorí na instantné kaše. Rozprávanie začne získať najmä z obilia, ktoré upravujeme dlhým a pomalým varením. Po veľkom boome s fast foodmi,teda rýchlymi jedlami, si mnohí ľudia opäť uvedomujú, aké čaro má dlhé poctivé varenie. Novým trendom v stravovaní je preto slow food, teda pomalé varenie. Najmä v zime si telo vyžaduje viac energie tepla, ktorú nám pomôže získať dlhé pomalé varenie. V našich podmienkach najmä v zime telu aj duši lahodia teplé a šťavnaté raňajky. Pre zimomravé typy sú vhodné aj v lete. Ľubka Balážová sa k nám domov tento krát vybrala s hrncom predvarenej kaše. Do rúk mi podáva hrniec a už pri dverách mi oznamuje: „ Dnešné raňajky som nám varila 12 hodín.“ Zmôžem sa len na zdvihnutie obočia a razom si pomyslím: Čo sa len dnes opäť nové dozviem…

IN už je opak fast foodu – slow food

Z košíka vykladá ostatné potraviny a vysvetľuje k nášmu dnešnému menu. „Podľa tradičnej čínskej
medicíny nás výborne vyladia a uzemnia kaše z dlho vareného obilia. Starí Slovania varili najčastejšie
jačmennú kašu. Dodáva nám veľa síl na dlhú dobu. Podporuje húževnatosť a doťahovanie vecí do
konca. Kaša môže byť aj zo špaldy, kamutu, jednozrnky či inej odrody starších druhov pšenice. V
bezlepkovej verzii môžeme použiť ryžu naturál, cirok, slzovku, amarant, quinou… Ak dávame
prednosť ovsenej kaši, potom najlepšie variť ju priamo zo zŕn, nie iba z vločiek. Tá z celých zŕn
symbolikou ich varenia. „Z lenivosti či prílišnej zaneprázdnenosti si často volíme instantné riešenia.
Takéto rýchle “varenie- nevarenie” nám síce ušetrí čas a na chvíľu zaženie hlad, no vitality a energie
nám veru veľa nepridá. Potraviny, ktoré už boli raz uvarené, potom sú opäť vysušené a čakajú na
svoju “ďalšiu príležitosť”, sú už úplne bez života.“ Ak si na dlhé varenie neviete nájsť čas, Ľubka
odporúča variť si kašu z čerstvo pomletých zŕn. Uvaríme ich rovnako, ako krupicovú kašu. No chuť aj
účinok je podľa nej oveľa lepší, ako keď použijeme už zoxidovanú krupicu,“ vysvetľuje.
Raňajkové kaše variť dvanásť hodín – ako Ľubka – je pre mňa stále ešte výzva. Dáva mi preto
niekoľko tipov, ako ju nespáliť a otrocky nekontrolovať. „Jednoduchšie je, ak varíme kašu bez
miešania. Ak obilie pomiešame, ťažké zrna padnú na spodok, ľahké sa budú držať na vrchu. Kašu by
sme už potom museli celý čas až do konca miešať, nám ľahko prihorí. Bezpečné je, ak sypeme
opláchnuté obilie do vody a nie naopak. Ak lejeme vodu na obilie, môže sa stať, že nám ho voda
premieša a zvýši sa riziko pripálenia. K obilnine môžeme prihodiť aj kúsok morskej riasy, aby sme
zabránili prekysleniu a obohatili ju o množstvo organických minerálov. Pre dlhé varenie je veľmi vhodná riasa Kombu.
Zmäkčuje tkanivá, detoxikuje, dopĺňa veľké množstvo minerálov. Je dostatočne
tuhá, vďaka čomu znesie dlhý var.“
V našej rodine sa ťažko znáša lepok, preto sa zaujímam aj o bezlepkové alternatívy. Patrí medzi ne
cirok, ktorý podporuje odolnosť; pohánka, ktorá nám pomôže posilniť pokoru, či antistresové pšeno.
„Číňania varia kaše najčastejšie z ryže. Považujú ju za najharmonickejšiu z obilnín. Je neutrálna aj
chuťovo, aj energeticky – zaraďujú ju do stredu medzi potraviny s “jinovým” a “jangovým” účinkom.
Ak sa potrebujeme vyladiť, tak ryža nám pomáha udržiavať sa v rovnováhe,“ vysvetľuje Ľubka.

Na raňajky polievka

Aby sme mali širší výber, okrem kaše varíme aj raňajkovú polievku. Je vhodná pre tých ľudí, ktorým sa ráno nežiada ani sladké, ani husté. Deň môžeme začať jednoduchou a rýchlou zeleninovou polievkou. Stačí použiť jeden až tri druhy sezónnej zeleniny, kúsok morskej riasy Wakame a o 15 minút máme polievku hotovú. Dochutiť ju môžeme najlepšie Miso pastou, Tamari omačkou alebo Shoju omáčkou. Aj zeleninovú polievku vieme dlho variť. Dôležité je, aby nevrela, ale varila sa pomaly – stačí okolo 80 °C. Vtedy sa koreňová zelenina ani s vňaťou nerozvarí, a to ani po niekoľkých hodinách. Vegání si vedia chuť slepačieho vývaru priblížiť vývarom z koreňovej zeleniny a vňatí. Chuť hovädzieho vývaru pripomína vývar z tekvicových semien s koreňovou zeleninou, ktorá aj výživovými vlastnosťami pripomína kvality hovädzieho. Ideálne aj s kúskom kelu , ktoré dostalo prezývku “vegánske hovädzie”.

Energetická bomba – dlho varená kaša

Obilie opláchneme. Môžeme ho vopred namočiť na dve až osem hodín – pomaly naberá vodu a zostáva šťavnatejšie. Varíme ho v tej istej vode. Ak použijeme 4 až 5 násobné množstvo vody, bude to skôr kaša hustá, pevná. Na raňajky platí, čím redšia, tým lepšia, preto môžeme zvýšiť množstvo vody aj na 10 – 12 násobok. Menej vody stačí, ak ju varíme iba jednu až dve hodiny. Ideálne je variť ju na ohni (ak nemáme pec, stačí na plynovom sporáku 🙂 aspoň osem až dvanásť hodín. Pozor, po zovretí
stiahneme plameň tak, aby sa obilie udržiavalo tesne pred bodom varu. Ak neviem dostatočne stlmiť plameň, môžeme použiť jednu, dve, prípadne až tri rozptylky pod hrniec.

Tipy na ochutenie kaše

Najľahšie sa nám trávi obilie varené vo vode. Luxusnejšiu, tučnejšiu a bohatšiu verziu kaše uvaríme s
rastlinnou náhradou mlieka. Alebo ak do takmer uvarenej vodovej kaše nakoniec primiešame rastlinnú
smotanu, prípadne orieškovú alebo semiačkovú pastu. Ak chceme kašu osladiť ovocím, je ho vhodné
10 minút povariť. Predídeme tak jeho kvaseniu v črevách. Týmto sa ovocie stáva prirodzeným
sladidlom. Ak kašu potrebujeme ešte prisladiť, pre naše zdravie je bezpečnejšie siahnuť po sladidlách,
ktoré obsahujú menej jednoduchých a viac zložitých cukrov. Optimálne je dosládzať obilným sladom
(jačmenným, ryžovým, špaldovým…), alebo jakonovým, čakankovým či topinamburovým sirupom.
V lete môžeme kaše variť krátko, spolu s čerstvo dozretým ovocím. V zime môžeme kaše dosladiť
povarenými hrozienkami či iným prirodzene sladkým sušeným ovocím.
Komu vyhovuje kaša viac na slano, môže si ju ochutiť zeleninou. Pre zohrievací účinok dusenou,
varenou či pečenou, pre ochladenie naparenou, surovou, alebo fermentovanou.
Pre viac bielkovín a ešte sýtejší pocit môžeme obohatiť kašu na slano varenou strukovinou či
strukovinovou nátierkou, tempehom, seitanom alebo praženými semiačkami, zrniečkami, orechami…

Recept na ryžovú kašu

Ryžu naturál a indiánsku ryžu niekoľkokrát opláchneme. Vysypeme ju do sedem až desať násobného
množstva vody, pridáme riasu Kombu a dáme ju variť. (Ak to už máme “natrénované” cez deň,
môžeme ju dať variť večer). Ihneď po zovretí stíšime plameň na minimum. Ak treba, podložíme
hrniec rozptylkou. Bez miešania ju necháme variť najmenej 8 až 12 hodín. Ráno si v malom hrnčeku
v troche rastlinného mlieka (napríklad ryžovo-mandľového) povaríme za hrsť brusníc (iného sušeného
ovocia) so štipkou soli. Ryžu po vypnutí necháme postáť aspoň desať minút, až potom pokrievku
otvoríme. Kaša dôjde, no zároveň nám po dovarení energia spolu s parou “spadne” do kaše. Aj preto
používajú na východe parabolické pokrievky, ktoré pohyb pary po dovarení ešte znásobia, energia
v hrnci kumuluje a vráti sa do jedla. Porciu ryžovej kaše si dochutíme povareným ovocím, posypeme
vopred namočenými a opláchnutými semiačkami alebo orechami. Takto dlho varená kaša nám dá
dostatok energie, ale podporí aj rozvahu. Dovoľuje nám spomaliť, zastaviť sa a premyslieť si veci.
Vďaka tomu vieme pracovať oveľa efektívnejšie. Brusnice sú vhodné na zimu, lebo podporujú obličky
a močový mechúr. Obsahujú látky, ktoré sú prirodzeným konzervantom. Pomáhajú nám likvidovať
baktérie spôsobujúce zápaly.

Tip: rovnakým spôsobom si môžeme uvariť kašu z jačmeňa, ovsa či iných obilnín, alebo z
bezlepkových pseudoobilnín 🙂

Raňajková polievka

Mrkvu a kaleráb nakrájame na rezance a pridáme ružičkový kel. V zime je lepšie vkladať zeleninu do
studenej a neosolenej vody, lebo pozvoľným zohrievaním sa “otvára” a naberá teplo. Potom nám ho
pomaly a dlho odovzdáva. V lete je vhodnejšie vložiť zeleninu do vriacej vody s trochou soli – bude
nás oveľa menej zohrievať. Varíme ju sedem, až desať minút.
Ak chceme dlhé a pomalé varenie, ale nemáme naň odvahu, môžeme si kaše a polievky večer
predvariť. Následne, ešte vriace zabaliť do deky, spacáku či paplóna. Alebo ich preložiť do kvalitnej
termosky, ktorá teplo drží aj niekoľko hodín.
Vegánska praženica bez vajec

Ako základ pre vegánsku praženicu použijeme najlepšie rozvarený jačmeň, alebo akékoľvek uvarené
obilie. My sme použili cirok so slzovkou. Na kvalitnou teplostabilnom oleji, opražíme cibuľku alebo
nastrúhanú bielu zeleninu (napríklad zeler, petržlen, paštrnák, kvaku…). Primiešame uvarené obilie.
Krásnu žltučkú farbu dosiahneme pridaním kvalitnej kurkumy. Všetko spolu popražíme a na konci, po
vypnutí, pridáme Tahini – sezamovú pastu. Dá tejto hmote žĺtkovú konzistenciu. Posolíme ju čiernou
soľou, ktorá obsahuje síru a tá jej dáva výraznú vajíčkovú chuť. Podávame ju s kvasenou kapustou
alebo inou fermentovanou zeleninou. K tejto praženici žiaden chlebík nepotrebujeme, pretože je z
obilia 🙂